Knižnice ako ostrovy demokracie

Inokedy len tak chodím a náhodne si vyberám knihy a čítam. Architektúra, cestopisy, teórie o všetkom, detektívky, encyklopédie, romány o láske, fantasy… Vyskúšajte to, je to ako droga. Ale nech siahnem po akomkoľvek titule, skoro všade je ukrytá túžba po pravde, slobode, ľudskosti, presných informáciách, nádeji, budúcnosti. Je toto demokracia? Je kľúč k odpovedi, čo je to demokracia, ukrytá v príbehoch a knihách? Sú knižnice stále ostrovmi demokracie? Verím, že áno.

Knižnice na križovatke

Knižnice sa nachádzajú na križovatke medzi tradičnou rolou uchovávania informácií a potrebou reagovať na dynamické zmeny v spoločnosti. V knihách, ktoré si odnášajú naši čitatelia, ale aj za stolíkmi na náučnom oddelení, aj za obrazovkami verejných počítačov, na podujatiach, besedách… tam všade sa odohráva nenápadný, ale jeden z najdôležitejších zápasov súčasnosti – boj o zachovanie slobody slova a demokracie. Knižnice v dnešnej dobe často vnímame ako samozrejmosť, vieme kde ich nájsť, vieme aké poskytujú služby, sporadicky ich navštevujeme. Knižnice sú dnes možno jedným z posledných skutočne verejných priestorov, ktoré patria každému a nikomu zároveň. Dnes viac ako inokedy by knižnice mali zabezpečovať cirkuláciu a zdieľanie vedomostí, slobodné, otvorené a rešpektujúce diskusie a rovnosť bez rozdielu. Základom zdravej demokracie je informovaný občan a knižnice sú obrovským zásobníkom slobodne prístupných informácií a práve tento aspekt slobody a overených informácií umožňuje občanom robiť informované a správne rozhodnutia. Podpora knižníc ako zdrojov dôveryhodných informácií je nie len kultúrnou investíciou, je to strategické rozhodnutie pre ochranu demokratickej spoločnosti.

Knižnice sa stávajú bezpečným a inkluzívnym priestorom pre všetkých a v Európe patria medzi najdôveryhodnejšie inštitúcie. Veľakrát pre ich nestrannosť, apolitickosť, prístupnosť a otvorenosť. Napriek tomu sú v poslednej dobe často pod tlakom rôznych ideologických skupín, rôznorodých konšpiračných komunít, štátnych, alebo extrémistických politikov…stávajú sa reálnou hrozbou fungovania. Niekomu sa nepáči LGBT téma, iným liberálne smerovanie, iným prekáža rasová, alebo rodová tematika, niekto chce opäť cenzurovať, prikazovať a selektovať, ktoré knihy sú vhodné a ktoré treba „spáliť“. Mnohí by do výchovy a vzdelávania zaradili miesto zvedavosti a tvorivosti edukáciu poslušnosti a dôsledný výber „vhodných“ tém.

Ak chcú ale knižnice prežiť túto digitálnu a technokratickú éru, je potrebné zabrániť ich komodifikácii. Knižnice nesmú prestať pracovať na podpore kritického myslenia, zaznamenávaní a uchovávaní príbehov, tvorivosti, aktívneho čítania, ktoré bude následne rozvíjať záujem o vzdelanie… a vzdelanie sa stane forma odporu proti manipulácii, cenzúre, dezinformáciám. Knižnice nesmú podľahnúť komercionalizácii poznania – kde bude prístup k informáciám podmienený predplatným, lacnou reklamou, alebo behaviorálnym profilovaním. Ak sa tak stane, knižnice sa zmenia na „platformu”, bezduchú aplikáciu, a čitateľ a používateľ sa zmení na „dátový produkt”. Stratí sa ľudskosť a príbehy o demokracii ostanú možno len v spomienkach. Preto je dôležité zamerať sa na vzdelanie, slobodný prístup k overeným informáciám, zdieľanie histórie, vedomostí a príbehov, a tak zabezpečiť budúcnosť knižníc ako ostrovov demokracie. A demokracie všeobecne. Týmto výzvam a renesancii významu knižníc je potrebné čeliť s odvahu a zodpovednosťou.

Knižnice nepodliehajú a nesmú podliehať žiadnej propagande. Nesmú sa podriaďovať momentálnym náboženským, alebo politickým dogmám. Knižnice nehodnotia, nemanipulujú. Namiesto toho inšpirujú. Musia ponúkať slobodný prístup k informáciám… a áno, klásť niekedy nepríjemné otázky. Kritické myslenie, mediálna gramotnosť, schopnosť rozlišovať fakty od manipulácií – to sú zručnosti, ktoré sú dnes piliermi občianskej slobody.

Ideál a poslanie knižníc musíme chrániť, pretože ak zlyháme a knižnice nebudú dostatočne chránené, financované a nebudeme inovatívni a inšpiratívni, môžu sa premeniť na inštitúcie nostalgie – dekoratívne, ale zbytočné. Prázdne police, ktoré si pamätajú, že kedysi slúžili ľuďom.

Knižnice sú základnou infraštruktúrou miest a občianskej spoločnosti. Prinášajú prvý kontakt s kultúrou, umením a vzdelaním. Vychovávajú na základe príbehov. Stávajú sa bezpečným ostrovom, ponúkajú odpovede, otvárajú otázky a ponúkajú možnosti diskusie na mnohé aktuálne témy. Bezpečnosť, občianske práva a sloboda, inklúzia, rodová rovnosť, polarizácia spoločnosti, udržateľný rozvoj, environmentálna a ekologická úzkosť, zdieľaná ekonomika, kvalitné vzdelanie, podpora regionálnej histórie, udržanie tradícií, otázky sociálnej nerovnosti, rodovej rovnosti, podpora ohrozených skupín, podpora menšín, občiansky aktivizmus, podpora mladých, dospelých, generačná rovnosť, budovanie kohéznej spoločnosti, podpora komunít a samozrejme udržateľnosť a rozvoj demokracie.

Možnosti knižníc sú nekonečné, stačí si vybrať. Verím, že knižnice čaká skvelá budúcnosť. Knižnice majú potenciál liečiť viaceré epidémie súčasnosti, počnúc záplavou dezinformácií, vplyvom propagandy, polarizácií, osamelosti, enviromentálnej úzkosti, generačným rozdielom. Knižnice ale nestačí len obdivovať a veriť, že sa to všetko nejako stane, lebo veď vždy to tak bolo… Musíme byť odvážny, inovatívny, nesmieme sa báť experimentovať. Môžeme si vybrať rôzne cesty, ale aj pri riešení technických a technologických inovácií by sme nemali zabúdať, že musíme byť nie len užívateľmi, ale chceme byt súčasťou zmien a zapojiť našich používateľov do spolutvorby systémov, udržiavať ľudskosť a fyzický priestor ako plnohodnotnú alternatívu.

Je dôležité presadzovať legislatívnu ochranu autonómie knižníc, podobne ako nezávislosť médií. Nebáť sa verejne vystupovať pri pokusoch o akúkoľvek cenzúru, pretože každý zákaz knihy alebo podujatia je začiatok konca slobody. Je existenčne nevyhnutné hľadať, aplikovať a podporovať inovatívne projekty, nie ako luxus a módne výstrelky, ale ako investíciu do budúcnosti. Knižnice by sa mali aktívne zapájať do tvorby verejných politík, pretože vedia, čo ktorá konkrétna komunita skutočne potrebuje.

Budúcnosť moderných knižníc

Aká je budúcnosť moderných knižníc? Otvorená, plná nástrah a výziev. Knižnice majú potenciál transformovať sa na akési demokratické inkubátory – miesta, kde sa stretáva fyzické a digitálne, vedecké a ľudské, globálne a lokálne, inovatívne a tradičné. Ich úloha pri obhajobe slobody a demokracie je nikdy nekončiaci proces. Knižnice potrebujú nezávislosť a otvorenosť bez výnimiek. Odvahu čeliť tlakom, manipuláciám a dezinformáciám. Podporovať ekologickú a sociálnu rovnováhu. Inovovať s empatiou dostupné a potrebné technológie. Budovať komunitnú autonómiu a rôznorodosť. Možnosti knižníc sú nekonečné.

Jedna z možných ciest k efektívnej budúcnosti knižníc, zdravého knižničného patriotizmu a budovaniu stálych a ochotných komunít je hravosť a schopnosť robiť niečo neočakávané a vedieť svojich čitateľov a návštevníkov prekvapiť. V Oravskej knižnici tomu hovoríme „WAW efekt“. Niekedy sú to maličkosti. Vtipné nálepky na oknách knižnice. Inokedy sú to prepracované a zmysluplné projekty, ktoré sa snažia spojiť rôznorodé komunity a inštitúcie. Niekedy je to systém pokus-omyl. Veľa plánovania a štúdia. Samozrejme ako všetci máme veľké plány, ale často sme limitovaný financiami. Ale nevzdávame sa a hľadáme riešenia.

Oravská knižnica sa snaží posunúť hranice možného

Oravská knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne už štyri roky realizuje službu „Psychológ v podkroví“, ktorá búra stigmu okolo možností knižníc, ale tiež duševného zdravia a otvára dvere dialógu. Dnešná „moderná“ doba často u ľudí spôsobuje rôzne stresové faktory, ktoré môžu ovplyvniť každodenný život. Rovnako ovplyvňuje duševné a psycho-emocionálne zdravie. Stres má za následok zmätok a môže dôjsť k hľadaniu úniku v uzatváraní sa, vyhľadávaní samoty, v užívaní alkoholu či iných návykových látok. Tento jedinečný projekt reflektuje na aktuálne a náročné životné situácie poslednej doby. V bezpečnom prostredí knižnice ponúkame osobné a bezplatné psychologické poradenstvo nielen pre mladých. Projekt je finančne nenáročný, nakoľko päť profesionálnych psychológov poskytuje raz do týždňa túto službu bezodplatne.

Sme knižnica, kde dobrovoľníctvo a inklúziu berieme naozaj vážne. Naši traja dobrovoľníci Marek, Maroš a Marek s downovým syndrómom získali celoslovenské ocenenie Srdce na dlani v kategórii Dobrovoľnícka skupina. Títo úžasní mladí ľudia pracujú raz do týždňa v knižnici ako knihovníci. Sú v službách, vyraďujú, zakladajú, informujú.

Búranie bariér a predsudkov sa nám napríklad darí pri projekte pre ohrozené skupiny „Predsudky“. Vďaka projektu zabudli ľudia bez domova na to, že sú bezdomovci a že nikoho nezaujímajú. Na tvorivých dielňach, medzi knihami tvorili vlastnými rukami keramiku, maľovali, fotografovali, zverovali sa so svojimi snami, túžbami, ale aj bolesťami a krivdami. Tvorivé stretnutia boli pripravené v spolupráci s odbornými lektormi v oblasti literárneho, výtvarného a fotografického umenia a psychológmi, ktorí účastníkov – ľudí bez domova – usmerňovali pri vyjadrovaní ich pocitov, nálad v jednotlivých umeleckých žánroch. Súčasťou projektu je living book, živá knižnica, kde ľudia bez domova našli odvahu rozpovedať svoj príbeh a podeliť sa o neho s ostatnými a pravidelne zdieľajú svoj príbeh pre študentov v našom regióne.

Každý deň sa snažíme posunúť hranice možného o krok ďalej tak, aby sa všetci stretli s knižnicou na každom kroku. Verím, že budúcnosť demokracie nezačína v parlamente, ale možno práve pri čítaní kníh v knižnici.

Niekedy tajne pozorujem návštevníkov knižnice a premýšľam, aké majú najradšej knihy. Voňajú im nové, alebo tie čítané? Majú obľúbené miesto knižnici? Ale ešte radšej sa s nimi rozprávam, veľa sa pýtam. A keď si večer opäť sadnem medzi knihy, snívam o krásnej dokonalej knižnici, kde sú knihy a príbehy a nekonečno ľudí. Občas počujem medzi regálmi spev drozda…, a to je dobre. Možnosti knižníc sú nekonečné.

Mgr. art. ROMAN VEČEREK je ředitelem Oravské knihovny Antona Habovštiaka, Dolný Kubín.